Itinerár pocestného : Gubernia v srdci Eutanázie (čistá fikcia)

Autor: Alica Slabejová | 27.4.2015 o 22:02 | Karma článku: 4,72 | Prečítané:  338x

                Na úvod treba povedať, že akákoľvek podobnosť s štátmi, mestami, národmi, či nedajbože politikmi je ale úúúúplne náhodná. Nikto nech nehľadá žiadne súvislosti či podobenstvá, pretože neexistujú.

                Na úvod treba povedať, že akákoľvek podobnosť s štátmi, mestami, národmi, či nedajbože politikmi je ale úúúúplne náhodná. Nikto nech nehľadá žiadne súvislosti či podobenstvá, pretože neexistujú.

                V samom strede kontinentu Eu...tanázia leží maličká gubernia, ktorú všetci navôkol poznajú ako Slo...peme...sko. Gubernia je síce malá, zato prírodu má prenádhernú, aj rôzne pamätihodnosti a zaujímavosti má, len akosi stoja mimo záujmu okolitého sveta. Idúc smerom k nejakej pamätnosti natrafí videniachtivý pocestný tu na čudesnú dymiacu osadu, postavenú z lepenky, nepálených tehál, vlnitého plechu, ale  so satelitnými taniermi na rozpadnutých strechách, tu na čiernu skládku, tu na potôčik s uhynutými lesklými tvorčekmi. Poniektoré sa ešte metajú v akýchsi kŕčoch. Keď sa konečne zvedavý pocestný cez rôzne nástrahy prepracuje ku pamätihodnosti, zrazu zistí, že je vlastne pondelok a pamätnosť je zatvorená. Ba čo horšie, ani otvorená nebude. Asi preto, že vyhorela a peniaze na opravy prichádzajú len sporadicky. Alebo možno preto, že sú nevysporiadané majetkové pomery.

Hlavnou dedinou gubernie je Bratisburg. Rada by bola pupkom sveta, alebo aspoň Eutanázie, len musí prekročiť svoj tieň (či skôr poriadne do výšky skoknúť).  Druhá najväčšia osada – Vraňarovce leží na východe Slopemeska a v strede gubernie Pažravá pri Zvolene. Za zmienku stojí ešte Kapustniarovo, akési centrum severu Slopemeska. Kapustniarovo sa v rámci regiónu ale aj celého Slopemeska  zviditeľnilo predovšetkým teraz už historickou postavičkou – Jankom Tankistom. Keď už spomíname zviditeľňovanie provinčných osád, nemali by sme vynechať ani Pažravú pri Zvolene a jej richtára Maroša Kotletu prezývaného aj Family týpek. V súčasnosti je pupkom gubernie osada Žocharovce, z ktorej pochádza kancelár Hranol.

Aj historicky je táto gubernia celkom zaujímavá. V paleolite, keď praobyvatelia územia terajšieho Slopemeska zliezli zo stromov a osídlili okolité jaskyne, začalo  to s nimi ísť dole vodou. Možno až na menšie výnimky, či svetlejšie chvíľky. Po veľkom sťahovaní národov sa usadili na území, ktoré obývajú dodnes. Hádam, že keby boli vtedy pohli riťami a posunuli sa ešte o kus ďalej, smerom na západ,  mohlo byť všetko ináč... Najprv sa stali členmi Samovej ríše, potom Nitrianskeho kniežactva. Celé zle to začalo byť vtedy, keď územie dnešného Slopemeska pripadlo pod nadvládu hungaro-gringov jazdiacich na malých trojnohých erdžiacich potvorách. Okolo roku 1918 sa Slopemesko stalo súčasťou Pepova pivního království. Opäť sa rozdelili okolo roku 1993. V Pepově pivním království v súčasnosti vládne Milouš Smrtabstinentům První.

Obyvateľstvo gubernie v počte zhruba 5 milionov duší a dušičiek sa delí na rôzne väčšie či menšie skupinky.

Prvá a podľa nej samej aj najdôležitejšia a tiež najmenšia skupinka v počte 150 duší sídli v ligotavom Verejnom dome na kopci s výhľadom na najväčšiu králikáreň Slopemeska a zároveň aj na Východnú ríšu. Verejný dom bol postavený v tesnej blízkosti Bratisburského hradu. Mimochodom aj Bratisburský hrad sa celkom slušne zviditeľnil. Nemám na mysli jeho večerné nasvietenie, ale výstavbu podzemných stajní. Najmä pre obyvateľov Východnej ríše to musí byť v skutku impozantný pohľad. Táto skupinka ale vôbec nie je jednotná, ako by sme mohli mylne predpokladať. Delí sa na :

83 členov a kancelárových prisluhovačov, ktorí sú ale pomerne nesamostatní, lebo pri každom hlasovaní vo Verejnom dome musia využívať nápovedu, tzv. „Thing“ (alebo Vec, známa z  Rodiny Adamsovcov ), čo im ukazuje palec hore – dole, aby vedeli, ako vlastne hlasovať. Nemusia vedieť za čo hlasujú, stačí ak dobre vidia na palec.

Zvyšných 67 pandrlákov podľa kancelára nestoja ani za zmienku.

Ďalšou skupinou obyvateľstva v počte asi 300 tisíc duší (nikto nevie presné číslo) Slopemeska sú Indomovia.  Sú roztrúsení po celom území Slopemeska, od Záhoria až po Východ. Najviac ich žije na území Východného Slopemeska, potom juh Stredného Slopemeska. To sú presne tí, čo obývajú vyššie spomínané dymiace osady. Mimochodom zvedavý pocestný by s údivom zistil, že osady majú postavené na pozemkoch, ktoré im nepatria. Ale nemajú s tým problém. Kde sa im zapáči, tam svoj zrub švihnú. Najznámejšia dymiaca  a rozpadávajúca sa osada je v metropole Východu vo Vraňarovciach a je paradoxne panelová. Obyvatelia celého Slopemeska ju poznajú pod názvom Lunik IX. Indomovia sa vyznačujú veľkým počtom detí, hlučným správaním, fetovaním ľahko dostupného toluénu, žúrkami vždy vo výplatný termín sociálnych dávok, hádkami, bitkami na nože, či potýčkami s pandúrmi.

Zvyšných 4,7 miliónov obyvateľov Slopemeska môžeme tiež rozdeliť do niekoľkých skupín:

Predovšetkým veľmi silná populácia seniorov v počte cca 1,6 milióna duší. Senior je človek, ktorý už nepracuje, pretože počas svojho života sa narobil až-až. Na staré kolená už len odpočíva. Za svoje štátom podporované „ničnerobenie“ dostáva dukáty, tzv. dôchodok. Suma dôchodku je vyplácaná mesačne a často (v 95% prípadoch) len veľmi ťažko pokryje životné náklady seniora. Z tejto sumy senior ešte podporuje svoje dospelé, v mnohých prípadoch nezamestnané deti. Kancelár Hranol však má na svojej odfajkávacej tabuli sociálnych výhod a istôt odfajknuté, že táto skupina obyvateľstva môže cestovať vlakmi zadarmo.

Zhruba 1 milión detí. Rodičia dostávajú pre svoje (či za svoje ?) deti od štátu odmenu, tzv. rodičovský príspevok. Tu treba opäť pripomenúť, že na Slopemesku najviac detí má práve Indomovská minorita. Niektoré indomovské deti chodia aj do školy. Iné zas kradnú, prepadávajú skupinu obyvateľov popísaných vyššie. Hoci mnohé z nich sú ešte deti, už majú svoje deti. Rodičia detí z majoritnej skupiny obyvateľstva sa už od ich útleho veku snažia vybaviť pre svoje ratolesti akýsi spoločný denný stacionár, čiže škôlku. Väčšinou to vyzerá ako boj s veternými mlynmi. V šiestom roku života deti začnú chodiť do školy. Potom nasleduje stredná škola, vysoká škola a po jej absolvovaní  evidencia na úrade práce. Tí šťastnejší odídu za hranice Slopemeska, aby si tam vybudovali kariéru.

Zvyšok obyvateľstva tvorí 2,4 milióna duší v produktívnom veku. Aj táto skupina sa delí na ďalšie dve : na tých čo pracujú (2 mil) a na nezamestnaných (400 tis.). Skupina  pracujúcich mesačne prispieva na : Indomov, seniorov, deti, nezamestnaných, skupinku z Verejného domu, vlaky zadarmo, reštrukturalizáciu, oligarchov, predražené tendre, diaľnice, ktoré na Slopemesku nikdy nebudú dobudované, ďalej Cyprus, Kostariku, Belize, Nový Zéland. Tiež mesačne štedro dotujú čiernu dieru s názvom Zdravotníctvo. Nezamestnaní naproti tomu chodia na čierno  pracovať do Východnej ríše, prípadne do Pepova pivního království. Tí menej šikovnejší sa snažia nájsť si prácu na Slopemesku. Ponúknutá mzda je často výsmech. Preto sa nemožno čudovať, že sa im viac oplatí ležať doma a nechať sa podporovať pracujúcou skupinou. Venujú sa najmä sledovaniu duchaplných seriálov typu „Zlomený ríbezlák“ a jemu podobným vzdelávacím programom. Daňové zaťaženie pracujúcich dušičiek v produktívnom veku je na Slopemesku v porovnaní s Eutanáziou celkom pekne vysoko. Jeho zníženie ale na kancelárovej tabuli geniálnych nápadov akosi absentuje.

 Zahraničný pocestný, buď vítaný na Slopemesku !!!          

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?